Tri hlavné dôvody klientov pre individuálne sedenia

Čaute, dnes s vami chcem zdielať pár skúseností ohľadne troch základných módov, v ktorých prichádzajú klienti na individuálne alebo skupinové stretnutia:

Kedysi som netušil, nemal som ani páru o tom, že keď prídu klienti a klientky, môžu prísť z veľmi rôznych dôvodov.

Ten najčastejší a štandardný, o ktorom uvažujeme a bežne vieme, je, že klient alebo klientka príde, lebo chce niečo riešiť alebo zmeniť. To je taký ten štandardný mód.

 A častokrát sa chytíme do pasce toho, že sme iba v tomto móde ako sprevádzači a sprevádzačky.

Poznám to veľmi dôverne.

 Pamätám si, ako mi na prvej supervízii bolo povedané:

„Nastav sa tak, že keď prichádza klient alebo klientka, nie je čo meniť a nie je sa kam dostať.“

A ja som bol z toho úplne paf, že: „A čo tam teda mám robiť? Na čo som tam?“ 😂

V priebehu rokov som zistil, že sú tri základné módy, v ktorých klient alebo klientka príde.

Tie ďalšie dva sú vzácnejšie.

 Druhý je napríklad ten, keď klient alebo klientka nechce nič riešiť, ale potrebuje alebo chce niečo osláviť.

Či už to, že sa mu alebo jej z tých predchádzajúcich sedení niečo začalo dariť a funguje to, veci sa zlepšili, a nemá to s kým zdieľať. Alebo s takým človekom, ktorý by rozumel kontextu toho jeho alebo jej víťazstva. Pretože niekedy iní nemusia uznať tie víťazstvá ako víťazstvá, lebo nerozumejú kontextu, z ktorého ten človek vychádza.

 Pre niekoho môže byť víťazstvo to, že vyšiel alebo vyšla von, doma povysával/a, poprechádzal/a, spravil alebo spravila si čaj.

Pre niekoho môže byť víťazstvo práve toto. A svet, ako je teraz nastavený, to nemusí uznávať ako víťazstvo. Nemusí to byť len o tom, že spravil alebo spravila 100 klikov a podarilo sa mu alebo jej launchnúť nejaký program, projekt alebo niečo podobné.

 Niekedy sú tie víťazstvá takého charakteru, že je ťažké ich zdieľať s niekým iným, pretože ten druhý neuznáva alebo nerozumie tomu kontextu.

Tak to je druhý spôsob, v ktorom prichádzajú klienti a klientky. Nie je taký častý, ale deje sa.

 A potom je tretí, ktorý je ešte menej častý, a o to je ťažšie zachytiteľný, keď sa deje. A ten tretí je, že človek príde a potrebuje len tak byť. Potrebuje proste len tak s niekým pobyť, byť ticho, nebyť sám alebo sama, môcť byť len tak, ako práve je.

Čo môže znamenať, že si sadne do stoličky alebo si sadne na zem a oprie sa chrbtom o stenu, alebo si len tak ľahne a proste môže s niekým len tak byť a nič nerobiť.

Dalo by sa povedať, že môže s niekým len tak pobudnúť taký alebo taká, aký alebo aká je. Nemusieť pre to nič robiť a môcť byť práve takto.

Niekedy ľudia ku mne prídu a hneď na začiatku povedia: „Fú, kokso, chvíľku ma nechaj len tak sedieť. Tu cítim taký výdych, taký mier, že chvíľku potrebujem byť len tak.“ A chvíľku sme len tak. Najdlhšia chvíľa bola 40 min.

 Niekedy to človek nevie osloviť, lebo to nemá dostupné. Nie je to v menu. A postupne časom k tomu dôjdeme, že nájdeme nejakú časť, ktorá nechce. A nechce tak, že nechce, že nechce. A ten človek zistí, že nechce zmenu, nechce sa meniť, nechce sa posúvať. Že potrebuje chvíľku len tak byť v tomto šialenom zrýchlenom svete.

 A toto je časť, ktorá je niekedy ťažšie zachytiteľná, pokiaľ by som sa snažil iba aplikovať nejaké techniky alebo chcieť urobiť dobrú terapiu či niečo podobné.

Tak som len chcel teraz nasvietiť také poznanie, ktoré mám za posledné roky, pretože mi to príde jednak zaujímavé a jednak dôležité. Aby sme si uvedomili, že niekedy človek proste potrebuje niečo úplne iné, než riešiť čosi alebo niečo meniť. Niekedy potrebuje osláviť a niekedy mať možnosť proste len tak byť.

 Pretože v dnešnej dobe nie je také samozrejmé mať miesto, kde po nás nič nechcú a môžeme len tak byť.

 Tak vám prajem krásny víkend, aby sme si ho všetci a všetky užili práve tak, ako pravdivo potrebujeme.

Elias