Ľudia prichádzajú na víkendovky alebo výcviky z veľmi rôznych dôvodov...

Čaute,

kedysi som nerozumel tomu, že ľudia prichádzajú na víkendovky alebo výcviky z veľmi rôznych dôvodov. A dnes mi príde dôležité o tom napísať, pretože tejto téme venujeme oveľa menej pozornosti, než by si zaslúžila.

Vlastne je dôležitejšia, než sa na prvý pohľad zdá.

Prečo?

Pretože keď lepšie rozumiem tomu, prečo prichádzam, môžem sa vyhnúť zahanbovaniu seba samého. Napríklad za to, že sa mi nechce zúčastňovať na niektorých aktivitách alebo cvičeniach, ktoré ostatní robia s nadšením.

A to sa netýka iba workshopov. Týka sa to mnohých oblastí nášho života.

Dám niekoľko príkladov:

⚜️ Niekto príde preto, lebo sa naozaj chce naučiť niečo nové.

Tu je to pomerne jasné. Aktivity a cvičenia ho budú zaujímať. Bude mať chuť učiť sa a cez vlastné telo zažívať to, čo sa ponúka.

⚜️ Niekto príde preto, lebo nechce byť sám.

Chýba mu spoločnosť a práve teraz možno nemá inú možnosť, ako byť v bezpečnom prostredí medzi ľuďmi. Nemusí mu ísť o to, aby sa niečo naučil. Jednoducho chce byť s ľuďmi a možno si nájsť nových kamošov či kamošky.

⚜️ Inému chýba niekto, kto by tu chvíľu bol „pre neho“.

Môže potrebovať čerpať niečo z otcovskej alebo materskej kvality sprievodcu či sprievodkyne. Pretože naozaj zažiť, že sa o nás niekto zaujíma a drží nám priestor, je pre mnohých ľudí vzácne.

A pochopiteľne po tom túžime.

⚜️ Niekto príde a celkom presne nevie prečo.

Iba ho tam niečo volá a ťahá. A tak zostáva v zvedavosti, čo mu čas strávený v kruhu prinesie.

⚜️ Potom prídu ľudia, ktorí cítia a uznávajú, že potrebujú hlbšiu podporu.

Priznali si, že niektoré veci už nechcú alebo nevedia niesť sami. Skupina pre nich môže byť miestom, kde sa ich téma ukáže a dostane pozornosť. Zároveň je dôležité rozlišovať, čo môže priniesť rozvojový výcvik a čo už patrí do individuálnej psychoterapie alebo inej odbornej starostlivosti.

⚜️ Niekto príde preto, lebo sa potrebuje dobre pohádať.

Potrebuje zažiť, že aj pri nesúhlase, odpore alebo odmietaní toho, čo sa deje, môže zostať prijatý.

Toto je veľmi zaujímavá skupina ľudí. Keď túto potrebu dokážeme zachytiť a začneme byť na ňu zvedaví, môže byť prospešná pre všetkých.

⚜️ Niekto príde preto, lebo sa potrebuje cítiť väčší alebo väčšia.

Môže začať hrať rolu skúsenejšieho či staršieho človeka. Nosiť napečené koláče, starať sa o ostatných a snažiť sa dostať ich pod svoje krídla.

A zároveň môže všetkým prekračovať hranice a byť pasívne agresívny. Napríklad v podobe veľkej matky alebo veľkého otca, ktorí potrebujú, aby tí druhí zostali menší. Alebo v role liečiteľa či liečiteľky, ktorí vedia, čo ostatní potrebujú.

Aj toto je zaujímavá dynamika. Keď ju dokážeme spoločne uvidieť a uchopiť bez poníženia človeka, môže priniesť svoje dary.

⚜️ Niekto si jednoducho prichádza „po papier“.

Táto skupina ľudí bývala často najviac odpojená od spoločného diania a komunikovalo sa mi s nimi najťažšie. Dôvod, prečo to tak majú, môže byť hlbší a menej dostupný.

Po rokoch skúseností som sa rozhodol ľudí, ktorých zaujíma iba certifikát a nie samotný proces, na svoje workshopy a výcviky nepozývať.

Jednoducho som v tom necítil život ani možnosť skutočného stretnutia.

⚜️ Potom prichádzajú ľudia, ktorí si vedomejšie alebo menej vedome hľadajú partnera či partnerku.

Usudzujú, že keď niekoho stretnú v kruhu ľudí, ktorí sa zaujímajú o podobné veci, bude väčšia šanca dobre sa trafiť.

⚜️ A potom prichádzajú sprievodcovia, ktorí chcú niečo „okukať“ a pridať si to do svojho portfólia.

Chcú zachytiť nejaké hinty, cvičenia alebo spôsob bytia daného sprievodcu. Niekto to povie otvorene a jasne. Iný prichádza trochu na tajňáša. :)

A samozrejme existuje množstvo ďalších verzií a kombinácií.

🍀 Prečo o tom píšem?

Z viacerých dôvodov.

Aj preto, aby ste sa cítili komfortnejšie, keď chcete prísť na víkendovku alebo inú akciu, ale necítite v sebe, že sa tam idete niečo „učiť“.

Možno potrebujete bezpečný priestor, kde môžete na chvíľu vydýchnuť.

Niektoré mamy napríklad prichádzajú preto, lebo je to jedno z mála miest, kde od nich chvíľu nikto nič nechce.

Niektorí muži prichádzajú preto, lebo tam môžu byť bezpečne s mužmi aj ženami. Nemusia podávať výkon, niekoho viesť ani presne vedieť, čo majú robiť.

V priebehu rokov som pochopil, aké dôležité je zisťovať, prečo ku mne prichádza konkrétny človek – a prečo sa zišla práve táto skupina:

🪝 Niečo vieme vedome a môžeme povedať: „Prišiel som preto a preto.“

🪝 Potom existuje hlbšia, menej vedomá rovina, ktorá potrebuje inú pozornosť a viac času, aby sme mohli objaviť svoje hlbšie „prečo“.

🪝 A potom je tu fascinujúca tretia vrstva: to spoločné, kvôli čomu sa zišla celá skupina.

Každá skupina má svoje skupinové „prečo“. Svoju stredovú os.

Robí obrovský rozdiel, keď ju dokážeme spoločne pomenovať a uchopiť.

Pretože vtedy môžu ľudia, ktorí sa s týmto spoločným „prečo“ stretnú, odchádzať naplnení a s pocitom:

„Udialo sa presne to, čo bolo treba.“

Prijali sme výživu, ktorú by sme sami – bez tejto konkrétnej skupiny, na tomto mieste a v tomto čase – možno nevedeli nájsť ani prijať. ❤️

😀 Zrejme to poznáte.

Keď v komunikácii, vo vzťahu alebo v konflikte pomenujeme to, o čo naozaj ide, niečo sa upokojí.

Nastane pokoj. Dosadnutie.

Pretože konečne bolo vyslovené to podstatné.

Rôzne tlaky, konflikty a odpájanie v skupinách vznikali aj preto, že som kedysi nerozumel rôznym motiváciám, s ktorými ľudia prichádzali.

Človek, ktorý sa chce učiť, bude v skupine prítomný inak než ten, kto prichádza za spoločnosťou. A obaja budú v skupine inak než človek, ktorý potrebuje predovšetkým čas pre seba – miesto, kde od neho nikto nič nechce.

A presne takto to funguje.

Všetky tieto „prečo“ majú svoje miesto.

Zbierame odvahu zisťovať, o čo nám naozaj ide a čo nás niekam volá.

A ja som sa pri každom človeku a pri každej skupine učil, že zvedavý záujem, dostatok času a v prípade potreby aj jasné hranice vytvárajú priestor, v ktorom sa znovu odvažujeme dôverovať a milovať seba aj vo väčšej hĺbke.

Mám dojem, že hlboko vnútri nám všetkým ide o veľmi podobné veci.

Iba sa k nim dostávame rozličnými cestami.

Čo vy na to?

Vnímate to podobne alebo úplne inak?

Dajte mi vedieť, som zvedavý. :)

Najbližší víkend 19. – 20. septembra 2026 sa v Bratislave začína takéto desaťmesačné dobrodružstvo.

Zrejme počas neho prejdeme viacerými objavmi o sebe, vzťahoch a sebaprijatí.

Budeme mať dostatok času na prijímanie všakovakých osobných aj skupinových zdrojov, inšpirácií, oddychu, objavov a múdrostí, ktoré sa medzi nami objavia.

Srdečne vás pozývam.

Zostávajú ešte tri voľné miesta.

Zvedavo na teba aj na vás

Elias Bohunický